VOJTĚCH KODET: VEDIEME SVOJE DETI NAOZAJ K BOHU?

            „Naša Ivanka tancuje, spieva, a dokonca hrá aj v Národnom divadle! S tanečným súborom chodí na súťaže a darí sa jej!“ chváli jedna maminka pred druhou úplne pochopiteľne úspechy svojej 18-ročnej dcéry. Rozhovor pokračuje ďalej a otáča sa na tému farnosti a duchovného života. Tá istá maminka hovorí: „No, u nás je to také mŕtve. Škoda, že neostal predchádzajúci kňaz. Ten to s mladými vedel!“ Na to druhá maminka hovorí: „Tak môže predsa čerpať niekde inde. Napríklad u nás je skvelá skupinka birmovancov. Od vás by to mala vaša Ivanka len pätnásť minút električkou a mohla by sa k mladým pridať!“ „No, máte pravdu! Birmovku by Ivanka potrebovala. Už sme o tom uvažovali, ale pri jej vyťaženosti by to musela mať niekde blízko domu, inak by to nemohla stíhať!“
            Áno, mnohé naše deti sú šikovné a talentované a dnešná doba ponúka veľa možností, ako ich talenty rozvíjať. Dopustíme, aby deti cestovali desiatky minút do školy, ktorá je lepšia ako tá v susedstve. Poobedie potom deti trávia putovaním na balet či na klavír, na krúžok nevyhnutnej angličtiny či na atletiku. Ale modliť sa častokrát nevedia, lebo ich to nik neučí. A pri svojej vyťaženosti to ani nezvládajú. Nikto im doma nerozpráva o tom, aký je Boh a aké to je žiť život s vierou. A keď v nedeľu prídu do kostola – pokiaľ to vôbec stíhajú – všetko im to tam pripadá cudzie, pretože sa s inými deťmi či mladými vôbec nepoznajú. Môžeme sa im diviť, že sa im do kostola vôbec nechce? Že keď sa nestretávajú so živou vierou, tak príchodom do puberty pravdepodobne zabuchnú za sebou dvere kostola natrvalo?
            Drahí rodičia, chcem, aby ste mi rozumeli dobre. Nepovažujem spev či tanec, hru na nástroj či šport za niečo zlé. Sú to krásne a dôležité veci, ktoré dieťa rozvíjajú. Len sa bojím, aby z našej pozornosti nezmizlo to úplne základné: priateľstvo s Bohom. Bojím sa, že náš umierajúci západný svet je ohrozený ideálom anglicky spievajúcich gýčovite vyšportovaných tanečníkov, ktorí ostávajú potom na svoj život sami, bez Boha. Pretože nikdy nemali príležitosť zakúsiť jeho živé jednanie.

                                                                                                 (zdroj: www.vojtechkodet.cz)